daybook

Believe you me

15. october 2013 at 19:22 | LaRoseNoire
Strácam priateľov, no je mi to jedno. Prídu len keď niečo chcú. Ehm nazvala som ich priatelia? Nemám chuť sa stále s niekým hádať. Keď niečo potrebujú hneď sú milší. Kým sa oni zabávali a behali ja som kreslila. Prišiel ku mne R. a povedal mi že prečo kreslím keď kresliť neviem, prečo kreslím keď sa na to bojí človek pozrieť. Správna odpoveď by znela 'mám svoj vlastný svet, preto sa človek na to bojí pozrieť'. Cez ďaľšiu prestávku prišla za mnou N. a povedala mi že nech to naokraji trocha vytieňujem a bude to dokonalé. Vtedy som si uvedomila že tí ktorích odmietam sú skutočný priatelia.


Vždy ku mne v mojej hlave príde jedno z mojich ja a povie 'neboj to bude dobré', potom príde to horšie ja a oznámi mi 'stále sa hádate prečo by to malo byť dobré?' a nakoniec s omeškaním príde zdravý rozum a donesie nejakú inú úžasnútému Tadáá toto je môj myšlienkový svet v hlave. Keď som prišla zo školy tak som zobrala ceruzku, výkres a šla si sadnúť na lúku. Kreslila som šalkú s kávou. Možno tú kresbu aj pridám.
 
 

Advertisement